S prechodom na prevádzku rušňov elektrickej a motorovej trakcie bolo potrebné vybudova v existujúcich depách technické zariadenia slúiace pre prevádzkové ošetrenie elektrických a motorových rušňov, alebo sa na tento účel vybudovali nové depá. V úvode chcem upozorni na skutočnos, e v súčasnosti môu plati iné pravidlá určujúce rozsah a frekvenciu jednotlivých opráv motorových a elektrických rušňov. V podstate si pravidlá určuje elezničná spoločnos, ktorá v elezničnej doprave podniká. Aj napriek tomu sa dá vychádza z informácií, ktoré nám poskytuje odborná literatúra uvedená v závere. Novšia literatúra, resp. predpisy sa mi doteraz iaž nedostali do rúk.
Depá pre elektrickú trakciu
Prevádzkové ošetrenie elektrických rušňov je podstatne jednoduchšie ako rušňov parných, preto je ho moné urobi aj na stanovišti prevádzkového ošetrenia elektrických rušňov. V depách sa vykonávajú opravy elektrického zariadenia rušňov, vo väčších depách a v dielňach vyväzovanie, stredné a generálne opravy. Opravy rušňov sa vykonávajú v halách.
Depo pre elektrické rušne - Bratislava východné
Prevádzkové ošetrenie pozostáva z materiálneho ošetrenia (doplnenie prevádzkových hmôt, piesku, mazadiel) a z technického ošetrenia (technická prehliadka pojazdu, ahadlového a naráacieho ústrojenstva, bŕzd, zberača prúdu, elektrických častí a očistenie vozidla).
Rozsah stanoviša je daný poadovanou prevádzkovou výkonnosou, ktorá musí zaručova obsluhu všetkých potrebných rušňov. Technické zariadenie na ošetrenie rušňa pozostáva z haly prevádzkového ošetrenia a k nej pridruenej prevádzkovej budovy. Podža poadovaného počtu ošetrení býva hala s jedným stanovišom, alebo s dvoma stanovišami umiestnenými vedža seba. Prehliadky sa robia na trojdielnej prehliadkovej jame, alebo stĺpikovej dráhe. V hale so stĺpikovou dráhou je podlaha zníená o 120 cm pod úroveň temena kožajníc. Kožaj je postavená na betónových stĺpikoch, ktoré sú od seba vzdialené 60 cm. Toto riešenie umoňuje dobrý prístup k spodnej časti vozidla tak zo strán, ako aj zo spodku vozidla. Pretoe je podlaha zníená o 120 cm oproti úrovni temena kožajníc, pri prehliadke sa pracuje vzpriamenej polohe. Po stranách haly sú zriadené bočné lávky vo výške, ktorá umoňuje prístup na strechu vozidla. Prístup do vozidla v úrovni jeho podlahy sa zabezpečuje pri prehliadkových jamách mobilnými schodíkmi, pri stĺpikových dráhach väčšinou je prístup z pevných lávok. V prevádzkovej budove je umiestnený komorový podávač piesku a kompresor, ktorými sa piesok podáva do pieskovej vee, umiestnenej nad strechou haly, odkiaž samospádom pomocou hadíc sa plnia pieskovače rušňa. Ďalej sú v prevádzkovej budove umiestnené príručné dielne pre malé opravy, sklad oleja (olejáreň), sociálne zariadenia apod. K prevádzkovej budove vedie zásobovacia kožaj, ktorou sa dopravuje piesok a oleje.
Technologický postup ošetrenia rušňa a technické zariadenia sú závislé od konštrukcie rušňa. Pri bezpečnostnej prehliadke sa skontroluje a ošetrí hlavný vypínač, hlavný kontrolér, prehliadnu sa stýkače pomocných motorov, nabíjacieho dynama, kompresora, izolátory, bleskoistky, zberače, odpory, odpojovače a uzemňovače. Po mechanickej stránke sa prehliadne a ošetrí ané a naráacie ústrojenstvo, prunice trakčných motorov, závesy, náhony prevodových skríň a rýchlomerov. Prevádzkové ošetrenie vykonávajú špecializované čaty na stanovištiach prevádzkového ošetrenia.
Prehliadky elektrických rušňov určujú príslušné predpisy, ktoré jednotlivé prehliadky nazývajú podža ich rozsahu a frekvencie opakovania. Malá prehliadka je zameraná na kontrolu bez väčších prác, ktoré by vyadovali náročnejšie demontáe. Obsahuje prehliadku trakčných motorov a pomocných strojov, elektrických obvodov a prívodov, zberačov prúdu, prehliadku stavu podvozkov, nárazníkov, piesočníkov, brzdového zariadenia, pruín, akumulátorov atď. Vežká periodická prehliadka zahŕňa v prípade potreby okrem obsahu malej periodickej prehliadky osústruenie nákolesníkov bez vyviazania a prehliadku čapov a spojov podvozkov. Stredná oprava a generálna oprava sú zamerané na prehliadku a opravy všetkých celkov tak, aby po skončení týchto opráv mal rušeň nové alebo dokonale opravené časti podža výkresových mier.
Dispozičné usporiadanie depa pre elektrické rušne
Vežkos depa a objem jeho prác sa určoval tak, aby sa v plnej miere vyuívala kapacita jeho zariadení. Časté vyuívanie technologického zariadenia vedie aj k jeho rýchlemu opotrebeniu, preto sa zariadenia musia vymeni za nové, modernejšie a výkonnejšie. Pre určenie vežkosti depa existujú matematické vzorce, podža ktorých sa určí počet stanovíš a počet prehliadok. Depo pre vykonávanie vežkých periodických prehliadok (Ev) by malo disponova týmito objektmi:
1. pre prevádzkové ošetrenie,
2. pre periodické prehliadky (Em - malé periodické a Ev – vežké periodické) a neplánované opravy,
3. remízy pre záloný rušňový park,
4. stanovište pre rozmrazovanie a vysúšanie rušňov,
5. stanovište pre umývanie vozidiel,
6. kožajisko,
7. pomocné prevádzkarne a ostatné objekty.
Hala opráv
Sekcia malých periodických opráv (Em) a prevádzkového ošetrenia je obyčajne oddelená od ostatných stanovíš, aby sa v zime mohla udriava teplota do 10° C, čim sa predchádza oroseniu elektrických strojov. Sekcia je umiestnená v krytej hale, všetky stanovištia majú buď stĺpikovú dráhu, alebo pri rekonštrukciách sa zriaďujú pozdĺ prehliadkových jám bočné jamy hĺbky 80 cm.
Stanovištia malých periodických opráv (Em) sú bez troleja, take pohyb rušňa sa musí zabezpeči pomocou nízkeho napätia. Tieto stanovištia sú vybavené eriavom s nosnosou do 15 ton. Dĺka sekcie sa odvodí od dĺky najdlhšieho rušňa, ku ktorej sa pripočíta po 2,5 m na priestor od okraja stĺpikovej dráhy k čelným stenám a na manipuláciu ešte 2 m, potom celková dĺka sekcie je cca 30 m. Ak sa na kožaji majú umiestni dva rušne, dĺka je 54 m. Sekcia môe by priechodná s vrátami na oboch koncoch, alebo na jednom konci môe by uzavretá. Výška sekcie dosahuje 10 a 12 m. Osová vzdialenos sa navrhuje 6 m, vzdialenos od osi krajnej kožaje musí by aspoň 4,5 m.
Hala opráv - zdviháky
Sekcia pre vežké periodické opravy a neplánované opravy majú stĺpikovú dráhu alebo trojdielnu jamu. Sú bez troleja s monosou pohybu rušňa z nízkeho napätia. Na zdvihnutie skrine rušňa sa inštaluje set pätkových zdvihákov s nosnosou 4x250 kN. V opravovni depa sa vykonáva osústruenie kolies, skúšanie rušňa pod VN. Je tu plošina na opravu zberačov a pomocné prevádzky (zámočnícka dielňa, zváracia dielňa, dielňa pre údrbu bŕzd, akumulátorov, sklad a pod.).
Depá pre motorovú trakciu
Tak ako u elektrickej trakcie, je aj u motorovej trakcie údrba rozdelená do viacerých skupín. Jednotlivé stupne mono rozdeli na prevádzkové ošetrenie, malá periodická prehliadka, vežká periodická prehliadka, stredná oprava, generálna oprava, vymývanie parného generátora PG 500, neplánovaná oprava. Tak ako som u uviedol, dnes sa toto rozdelenie môe líši v závislosti od elezničného dopravcu a jeho predpisov. Pre ilustráciu však mono poui informácie, ktoré uvádza odborná literatúra.
Prevádzkové ošetrenie obsahuje najmä materiálne ošetrenie, ktoré spočíva v doplnení prevádzkových materiálov, ako sú piesok, mazadlá, palivo a voda do chladiaceho systému. Ďalej je to technické ošetrenie, teda technická prehliadka pojazdu, ahadlového a naráacieho ústrojenstva, bŕzd, strojových súčiastok a očistenie vozidla.
Tankovacia (čerpacia) stanica
V motorovej trakcii sa zariadenia pre prevádzkové ošetrenie volajú tankovacie (čerpacie) stanice. Pretoe sa tu čerpajú pohonné hmoty, vyhovuje mi viac názov čerpacia stanica, preto budem pouíva tento názov. Podža mnostva, ktoré sa denne čerpá, sa čerpacie stanice rozdežujú na malé, s výdajom do 6600 litrov nafty, stredné, s výdajom do 26000 litrov, a vežké, s výdajom nad 26000 litrov nafty. Skladba a počet objektov čerpacej stanice vyplýva z poadovanej náplne práce. Stredné a vežké čerpacie stanice sa svojim charakterom zhodujú s malými stanicami, ale odlišujú väčšou kapacitou, ktorá si vyaduje viac výdajových miest piesku a nafty a väčšiu úpravovňu vody.
Úloisko nafty - nadzemné nádre
Motorové rušne a motorové vozne sa zbroja v čerpacích (tankovacích) staniciach prevádzkovými hmotami. Do depa a dielní chodia rušne len na opravu. Depá pre motorové rušne sa tak ako depá pre elektrické rušne viac podobajú na dielne. Čerpacie stanice môu by samostatné, tam kde nie je depo, alebo sú časou depa pre motorové rušne.
Úloisko nafty - podzemné nádre
V čerpacej stanici sa robia bezpečnostné prehliadky a prevádzkové ošetrenie trakčných vozidiel a ich dozbrojovanie palivom, olejom, tuhými mazadlami, suchým pieskom a upravenou vodou pre chladenie naftového motora, prípadne pre doplnenie akumulátorovej batérie.
Čerpacia stanica má úloisko (sklad) paliva, stanovište pre čerpanie paliva do rušňov a vozňov a prevádzkovú budovu. K čerpacej stanici patria manipulačné kožaje, na ktorých sa zbrojí a zabezpečuje prísun paliva, a nachádza sa tu aj sušiareň piesku. Piesok musí ma predpísané vlastnosti, musí ma prepísanú zrnitos, musí by suchý a čistý. Piesok sa suší v blízkosti miesta aby, odkiaž sa dopravuje v krytých vozňoch do rušňových diep.
Pieskovanie
Naftové hospodárstvo predstavuje dos náročné zariadenie a zaobchádzanie s naftou najmä pokiaž ide o čistotu. Mechanické nečistoty a voda sa odstraňujú v nádriach sústavou filtrov a odkalovacou armatúrou umiestnenou na dne nádre. Nepatrne vežké a tvrdé nečistoty môu poškodi vstrekovacie zariadenia naftového motora, preto sa musí nafta filtrova jemnými filtrami, ktoré sa umiestňujú v vo výdajných zariadeniach (čerpadlách). Nafta sa skladuje v tzv. úloiskách. Sklad (úloisko) paliva (nafty) pozostáva z nadzemných alebo podzemných nádrí s rôznym objemom. Menšie nádre sa umiestňujú pod úroveň zemského povrchu, väčšie nádre nad povrchom. Väčšinou sú pouité dve nádre. Nadzemná nádr musí ma okolo zbernú betónovú murovanú ohrádzku na celý objem nádre, aby nafta nepresiakla pri poškodení alebo poruche do zeme. Nádre sú ocežové nádoby, ktoré majú ochrannú izoláciu proti slnečným lúčom. Nafta sa sem dopravuje v cisternových vozňoch, z ktorých sa prečerpáva do nádrí. Čerpadlá sú umiestnené v prevádzkovej budove. Výdaj nafty sa vykonáva prostredníctvom čerpacích stojanov paliva.
Prehliadky motorových rušňov sa delia podža rozsahu na malé a vežké periodické (Rv). Pri malej prehliadke sa kontroluje kžuková skriňa, vykonáva výmena oleja, kontroluje naftový motor, prevodovky, akumulátory, podvozky, pruiny, naráacie a brzdové ústrojenstvo, piesočníky, signalizačné a meracie prístroje. Prehliadka je kontrolná bez väčších demontáí. Vežká periodická prehliadka (Rv) začína prípravou rušňa. Rušeň sa očistí, vypustí sa palivo, oleje a chladiaca voda. Odoberú sa vzorky prevádzkových hmôt a stlačeným vzduchom sa vyfúkajú trakčné motory. Potom sa rušeň pristaví na vežkú periodickú prehliadku. Na jednotlivých častiach rušňa sa vykoná podrobná kontrola technického stavu s demontáou jednotlivých častí základných agregátov, napr. demontá hlavy motora, rozvodovky, piesta motora, ojnice, nasávacieho a výfukového potrubia, chladiaceho okruhu, mazacieho a palivového okruhu. Na základe zisteného stavu sa poškodené časti opravia alebo vymenia. Podvozky sa vyviau z rámu a urobí sa prehliadka zvarov na pozdĺnikoch a priečnikoch, kontrola loísk, obručí a ďalších častí s čiastočnou demontáou. Pri prehliadke sa uskutoční mnostvo demontáí aj väčších celkov, podža potreby sa osústruia obruče do správneho tvaru. Z tohto dôvodu musí by stanovište vybavené potrebnými zariadeniami.
Opravy rušňov sa robia v dielňach na opravu vozidiel. Podstata týchto opráv spočíva v obnove (výmene alebo oprave) dielov trakčnej a pojazdnej časti vozidla. Pri generálnej oprave sa obnovuje opotrebený rušeň ako celok, uvádza sa do výkresových mier.
V depe pre motorové rušne sa vykonávajú periodické, prípadne vyväzovacie opravy, ku ktorým sa rušne pristavujú po prejdení určeného počtu kilometrov. V depe sa nachádzajú špecializované dielne pre opravy jednotlivých častí rušňov, spodku rušňa, motora a skrine. Pre manipuláciu so súčasami motorových rušňov sú dielne vybavené eriavmi s dostatočnou hmotnosou. Pre sústruenie obručí kolies bez vyväzovania sa budujú špeciálne sústruhy, ktoré sú zapustené pod úroveň povrchu.
Depo pre motorové rušne (s rozsahom prác Rv) má tieto objekty:
1. čerpaciu (tankovaciu) stanicu,
2. sekciu prehliadok Rm,
3. sekciu prehliadok Rv a neplánovaných opráv,
4. remízu pre záloný rušňový park,
5. stanovište na umývanie rušňov,
6. stanovište na skúšanie rušňov po prehliadke,
7. kožajisko,
8. pomocné prevádzky a ostatné objekty.
Sekcia prehliadok Rm je samostatné pracovisko, na ktorom sú nad odstavnými kožajami eriavy s nosnosou 50 kN. Tam kde sa robia neplánované opravy rušňov sú eriavy s nosnosou do 100 kN, zdviháky 4x250 kN a zariadenie na vyväzovanie prevodoviek. Tie sú tu potrubia pre mechanizovanú výmenu oleja z motora a prevodoviek. Stánia sekcie musia ma plošiny vo výške podlahy vozidla a strechy. Výška sekcie dosahuje 10 a 12 m, dĺka pre jeden rušeň je 30 m, pre dva rušne na jednej kožaji je 54 m. V sekcii sa navrhuje aj stĺpiková dráha.
Príklad usporiadania rušňového depa s motorovou prevádzkou
Sekcia Rv má eriav s nosnosou do 300 kN, ktorý má dosah na všetky stánia sekcie. Na vyväzovanie podvozkov sú tu nainštalované zdviháky s nosnosou 4x250 kN, na vyväzovanie prevodoviek je tu zariadenie s nosnosou do 50 kN. Potrebné je počíta so stániami pre neplánované prehliadky, s priestorom pre umiestnenie náhradných podvozkov, ako aj s priestormi pre ich opravu a sústruenie kolies. V blízkosti sa musí nachádza otvorené stánie pre skúšanie a nastavenie výkonu hnacieho motora. Osová vzdialenos kožají sa navrhuje aspoň 7 m, dĺka sekcie aspoň48 m, resp. 72 m pri dvoch stanovištiach na jednej kožaji. Výška dosahuje 10 a 12 m. Dĺka stanoviša pre sústruenie kolies na podúrovňovom sústruhu bez vyviazania je dvojnásobok najdlhšieho vozidla, aby sa mohli osústrui všetky dvojkolesia, posun sa môe vykonáva vrátkom. Pomocnými prevádzkami sú mechanické oddelenie, opravovňa naftového motora, čistiareň súčiastok, sklady, opravovňa bŕzd a kompresora, elektrických prístrojov, zváracej dielne, stolárskej dielne apod.
Hlavné úkony vykonávané v depe sa uskutočňujú podža stanovenej technológie prác. Tomu zodpovedá aj kožajisko depa, ktoré umoňuje pohyb rušňa od jeho príchodu do depa, a do jeho opätovného vstupu do stanice tak aby bola zabezpečená bezpečnos a plynulos prevádzky. Osou kolobehu rušňov sú základné kožaje depa, ku ktorým sú pripojené jednotlivé zariadenia.
Prípadným záujemcom môem odporúča literatúru, z ktorej som čerpal aj ja:
- Ing. Jaroslav Louda, Ing. Vlastimil Mareš a kol.: Príručka pre rušňovodičov, Dopravné nakladatelství Praha 1958
- Prof. Ing. Dr. Zbyněk Jirsák a kol.: elezničné stanice a uzly, ALFA Bratislava 1979
- Prof. Ing. Dr. Ferdinand Klimeš, DrSc.: elezniční stavitelství II. díl, SNTL/ALFA Praha 1981
Fotografie zariadení pouívaných v depách sú uverejnené vo fotoalbume, ktorý sa priebene dopĺňa.