Desiatky ľudí sa prišli rozlúčiť s Muránskou strelou

Sobota 30. apríla 2011 nebola pre mnohých ľudí Muránskej doliny obyčajnou sobotou. A nielen pre nich. Posledné dni prevádzky na trati 165 Plešivec – Muráň prilákalo mnoho domácich a zahraničných návštevníkov, aby si zadokumentovali prevádzku na tejto trati. V sobotu sa uzatvorila jedna kapitola trate 165. Osobná doprava tu už raz bola zastavená, a to od 3. februára 2003. Po tom, čo bola od 15. júna 2003 opäť v redukovanej prevádzke obnovená, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK), v rámci tzv. „revitalizácie železníc“ opäť navrhla osobnú dopravu na tejto trati zastaviť.

V sobotu skoro ráno som sa vybral do Plešivca, aby som posledné hodiny života osobnej dopravy na trati 165 zadokumentoval. Pravdupovediac, nechcelo sa mi ísť na túto smutnú udalosť, ale z úcty k tým, ktorí túto trať pred 118 rokmi postavili, a z úcty k tým, ktorí dodnes zabezpečovali na tejto trati železničnú dopravu, som šiel. Výstavba tejto miestnej trate pred viac ako sto rokmi si vyžiadala mnoho ľudského úsilia, a ak človek vníma železnicu senzitívnejšie, ako dielo ľudských rúk a obdivujúc mnohé jej technické stavby a zmysel, nemohol som pochopiteľne chýbať. A nielen preto som šiel. Na posledné jazdy Muránskej strely sa chystalo mnoho priateľov, takže síce smutná udalosť, ale napriek tomu sa stala príležitosťou na mnohé stretnutia a rozhovory. Ťažko sa mi aj teraz pri písaní reportáže hľadajú slová, ktorými by som priblížil atmosféru, ktorá v sobotu panovala vo vlakoch z Plešivca do Muráňa, a späť. Aj napriek tomu, že sa občas objavili náznaky po žartovaní, každý si bol vedomý, že ide o likvidáciu tejto trate, minimálne o likvidáciu osobnej dopravy a o likvidáciu trate v úseku z Lubeníka do Muráňa. A to pod taktovkou ministerstva, ktoré má v názve regionálny rozvoj a výstavbu. Nielen železničiari si občas utreli oči, aby schovali sentimentálny pocit, pri myšlienke, že na tejto trati viac „Muránsku strelu“ nebudú riadiť. Nákladné vlaky budú chodiť už len po stanicu Lubeník. Viac ako slová, o atmosfére napovedia fotografie. Tak, ako sme posledné dve jazdy osobných vlakov zadokumentovali spolu s priateľom Norbertom. Chceme sa poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili nielen o smútočnú výzdobu „motorky“, ale i tým, čo túto udalosť spropagovali. Chceme sa poďakovať všetkým, čo prišli na rozlúčku a poslednými vlakmi na trati 165 Plešivec – Muráň sa previezli. Poďakovanie patrí aj primátorke mesta Revúca, pani MVDr. Eve Cireňovej, ktorá na krátkom brífingu v stanici Muráň vyjadrila postoj mesta Revúca k zastaveniu osobnej dopravy na trati.

Ráno v Plešivci