Krátko z histórie
V súvislosti s výstavbou trate z Komárna cez Nové Zámky, Nitru a Bánovce do Trenčína bola zákonným článkom XLI/1870 vydaná koncesia Henrichovi B. Strousbergovi. Strousberg však nezahájil výstavbu z Nových Zámkov do Komárna ani do Nitry, ale po rokovaniach so Šurianskym cukrovarom zahájil prestavbu úzkorozchodnej vlečky z Palárikova do Šurian na normálny rozchod. Strousberg však rozostavanú tra predal bankám. Prestavbu vlečky na tra s normálnym rozchodom dokončila spoločnos StEG, ktorá dňa 15. januára 1874 prestavanú 8 km dlhú tra z Palárikova do Šurian uviedla do prevádzky. V roku 1876 spoločnos získala od pôvodných koncesionárov Viliama Tótha, Ladislava Bertholda a Leopolda Lippmana koncesiu č. XLIII/1985 na výstavbu eleznice zo Šurian do Nitry. Výstavba trate na rovinatom území prebiehala rýchlo a 1. novembra 1876 bola otvorená Šurany – Ivanka pri Nitre a 19. novembra 1876 Ivanka pri Nitre – Nitra, čím vzniklo elezničné spojenie Bratislavy (Prešporku) s Nitrou. Dňa 31. mája 1880 na naliehanie Hospodárskeho spolku pre údolie Nitry uhorský snem schválil zákon č. XXXIII a výstavba elezníc z Nitry pokračovala ďalej smerom do Topožčian. Koncesia bola udelená Karolovi Stummerovi, bratom Thonetovcom a firme Adolf Schmitt a spol, ktorí koncesiu previedli na spoločnos StEG, ktorá pokračovala vo výstavbe. Výstavba prebiehala rýchlo a eleznica z Nitry do Topožčian bola otvorená u 16. septembra 1881. Výstavba eleznice pokračovala ďalej, ale v dôsledku hospodárskej krízy bola tra dokončená len po Vežké Bielice.
Osobný vlak z Leopoldova pred stanicou
Na vchode do stanice sú od Nových Zámkov aj od Luianok mechanické vchodové návestidlá (S a L). Súčasná elezničná stanica v Nitre má jedenás kožají. Kožajisko je rozdelené na dve hlavné časti, pričom jedna čas kožají slúi pre vlaky osobnej dopravy a druhá pre nákladné vlaky. Na severnom zhlaví je zdruené mechanické odchodové návestidlo, ktoré slúi pre skupinu kožají pre osobnú dopravu. Na severnej strane kožajiska stanice je tie priecestie (km 31,095), ktoré je chránené mechanickými závorami. Do stanice sú zaústené viaceré vlečky miestnych podnikov. Pre nakládku a vykládku slúia viaceré manipulačné kožaje, niektoré manipulačné kožaje vedú aj do predstaničného priestoru. Nad kožajiskom stanice je vybudovaná lávka pre peších.
Priecestie na severnej strane chránené mechanickými závorami
Mechanické odchodové návestidlo
Os do Nových Zámkov prechádza popri mechanickom vchodovom návestidle "S"
Manipulačná kožaj v predstaničnom priestore
Skupina kožají pre nákladné vlaky
Skupina kožají pre osobné vlaky
elezničná stanica v Nitre je medzižahlá. Leí v blízkosti centra mesta. V susedstve elezničnej stanice sa nachádza aj autobusová stanica. Osobné vlaky tu chodia predovšetkým na ramene Nové Zámky – Prievidza a Nitra – Leopoldov, teda niektoré vlaky v stanici končia, resp. z nej vychádzajú. Pre nástup a výstup cestujúcich sú pri kožajach vybudované nástupištia so spevnenou hranou.
Odstavené súpravy osobných vlakov
(vpravo budova malej vodárne)
Nástupištia pre nástup a výstup cestujúcich
Výpravná budova je vežká, poschodová, postavená v elezničnom štýle StEG. Vedža budovy sa nachádzajú ďalšie objekty slúiace pre elezničnú dopravu (sklady, dielne).
Detailnejší pohžad na fasádu budovy
V stanici je vybudované aj menšie depo s točňou a rotundou. Pre napájanie parných vlakov bola vybudovaná menšia vodáreň.
Točna a rotunda v depe
V rámci Programu modernizácie a rozvoja elezničnej infraštruktúry na roky 2011 – 2014 bola vládou schválená tie elektrifikácia trate Leopoldov – Nitra. V tejto súvislosti eleznice SR pripravujú rekonštrukciu elezničnej stanice v Nitre. Okrem elektrifikácie šiestich kožají stanice by sa mali vybudova nové nástupiša a podchod k nim. eleznice SR uvaujú aj s výstavbou novej výpravnej budovy.
Komplex staničných budov
Nitra je štvrté najväčšie mesto v Slovenskej republike a veža jej obyvatežov dochádza denne do Bratislavy. Vzhžadom na dobré cestné spojenie rýchlostnou komunikáciou a vzhžadom na počet priamych autobusov, väčšina z nich cestuje autobusmi. Je otázne, či pripravované investície do elektrifikácie dokáu tento stav zmeni.
Zdroj:
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava 1999;
- SR.