V dôsledku Viedenskej arbitráe bolo štátnou hranicou prerušené jediné elezničné spojenie s východnou časou našej krajiny, keďe Košice a súčasná tra 190 z Košíc do Čopu pripadla Maďarsku. V roku 1940 sa ustálila peána doprava a na trati z Prešova cez Košice a Slanec do Medzilaboriec a spä chodili denne dva osobné vlaky. Ďalší zrýchlený vlak chodil z Humenného do Bratislavy a spä. Napriek tomu sa Slovenská vláda rozhodla pre výstavbu novej trate a vyuila k tomu projekt z roku 1937 vypracovaný ešte správou ČSD.
Najdlhší viadukt na trati dosahuje dĺku takmer 400 metrov - smer Prešov
Stavebné povolenie bolo vydané 26. apríla 1939 a samotná stavba bola rozdelená na šes stavebných úsekov. Práce sa začali slávnostným výkopom v Kapušanoch dňa 29. júna 1939. Na trati boli vybudované dva tunely a 117 viaduktov, mostov a priepustov, z nich desa väčších ocežových mostov a viaduktov. Stavebná dĺka trate Stráske – Prešov je 49,773 km. Tra prekonáva výškový rozdiel od nadmorskej výšky 134,62 v stanici Stráske do vrcholového bodu 296,50 m za prešovským portálom tunela pod Petičom (Nemcovský tunel) odkiaž opä klesá na nadmorskú výšku 263,98 m v km 50,000 pred novou stanicou Kapušany pri Prešove. O náročnosti terénu svedčí objem zemných prác. Okrem výlomu tunelových rúr oboch tunelov v objeme 43,750 m3, si stavba vyiadala presun 2 995 250 m3 zeminy. Medzi zastávkou Bystré a výhybňou Pavlovce boli postavené štyri viadukty s celkovou dĺkou 946,92 m.
Prvý viadukt leí v priamom smere v km 33,789 tesne pred zhlavím elezničnej stanice Hanušovce nad Topžou v smere od Bystrého. Tesne pred viaduktom je umiestnené vchodové mechanické návestidlo do stanice. Tra má v smere na Prešov stúpanie 10 ‰. Konštrukcia viaduktu je 92,80 m dlhá a skladá sa z troch polí s rozpätím 3x30 m. Teoretická výška hlavných nosníkov je 3,60 m, ich vzájomná vzdialenos je 3,10 m. Mostovka je horná a najväčšia výška kožaje nad terénom je asi 22,50 m. Hmotnos ocežových konštrukcií viaduktu je 248000 kg (248 t). V okolí prvého viaduktu je bujná vegetácia znemoňujúca urobi fotografiu kolmo na most.
Viadukt pred stanicou Hanušovce nad Topžou
Dispozícia viaduktu
Druhý v poradí je Hanušovský viadukt. Vybudovaný bol nad údolím hanušovského potoka v junej časti Hanušoviec nad Topžou. Leí v oblúku so začiatkom v km 36,457. Tesne pred viaduktom je zastávka Hanušovce nad Topžou mesto. Mesto leí s časti aj v údolí pod viaduktom.
Hanušovský viadukt - dispozícia
Viadukt sa skladá z jedného klenutého otvoru v stráskej opore svetlosti betónovej klenby 7,00 m a deviatich otvorov s ocežovou konštrukciou priehradovou rozpätia 1x30,5 m a 8x42,40 m, take most je dlhý 389,90 m. Prvé štyri otvory sú v pravostrannom oblúku polomeru 350 m, dva otvory sú v prechodnici a posledné tri otvory sú v priamke. Niveleta eleznice má stúpanie 10 ‰. Teoretická výška hlavných nosníkov je 5,10 m (v prvom poli 4,04), ich vzájomná vzdialenos je 3,80 m (v prvom poli 3,61 m). Mostovka je horná a mostné piliere majú v závislosti od terénu rôznu výšku, najvyšší pilier dosahuje výšku takmer 28 metrov a najväčšia výška kožaje nad terénom je asi 40 m. Hmotnos ocežovej konštrukcie je 1335000 kg (1 335 t).
Výstavba
Stavba spodnej konštrukcie viaduktu si vyiadala výkop cca 15 000 m3, v hlbokých stavebných jamách, asi 15 000 m3 betónového a cca 2 500 m3 obkladaného muriva, výstavba trvala od septembra do augusta 1942. Na výkopových prácach zakladacích bolo treba odpracova okolo 260 000 hodín a na prácach murárskych a betonárskych cca 330 000 hodín. Viadukt je vzácnou technickou pamiatkou, pretoe je najdlhším elezničným mostom postaveným v oblúku nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Najdlhší viadukt v strednej Európe v oblúku - panoráma
Najvyšší pilier dosahuje výšku 28 metrov
Hanušovský viadukt
Smer Stráske
Historicky nákladný vlak s parným rušňom 477.013 na čele
Viadukt bol na sklonku druhej svetovej vojny poškodený nemeckým vojskom pri ústupe. Oporné múry boli poškodené a ocežové konštrukcie zhodené s pilierov pokrútené leali v údolí. Len krajné konštrukcie zostali hore.
Zničený Hanušovský viadukty
Tretí viadukt leí v priamom smere neďaleko druhého najdlhšieho viaduktu v km 37,286. Vybudovaný je v priamke pri stúpajúcej nivelete eleznice 11.52 ‰. Konštrukcia je 271,12 m dlhá a skladá sa zo štyroch polí priehradovým rozpätia po 51.20 m a z krajných polí z dvoch zdruených elezobetónových klenieb svetlosti po 12 m. Teoretická výška hlavných priehradových klenieb ocežovej konštrukcie je 6,40 m a ich vzájomná vzdialenos 3,50 m. Hrúbka elezobetónových klenieb v závere je 0,60 m. Mostovka je horná a najväčšia výška kožaje nad terénom je asi 33,0 m. Hmotnos ocežových konštrukcií viaduktu je 919500 kg (919,5 t).
Dispozícia
Výstavba
Viadukt má po dve klenby na oboch stranách
Štvrtý viadukt leí v obvode výhybne Pavlovce, dnes je to iba elezničná zastávka. Viadukt je vybudovaný v priamke, v priechodnici a v žavostrannom oblúku polomeru 450 m. Mostná konštrukcia viaduktu sa skladá z piatich priehradových polí rozpätia 34,00 + 3x40,00 + 34,00 m, take je dlhá 193,10 m. Niveleta eleznice stúpa 10,3 ‰. Mostovka je horná a najväčšia výška kožaje nad terénom údolia je asi 30 m. Teoretická výška hlavných priehradových nosníkov je 5,84 m (v krajných poliach 4,68 m) a vzájomná ich vzdialenos je 3,20 m. Hmotnos ocežových konštrukcií je 602000 kg (602 t). Aj tento viadukt bol na konci druhej svetovej vojny poškodený.
Dispozícia viaduktu
Viadukt pri Pavlovciach
Vojnovými udalosami poškodený viadukt
Viadukty poškodené počas druhej svetovej vojny boli po skončení vojny obnovené. Vykonaná bola obnova aj na tejto takmer úplne zničenej trati a jej posledný úsek medzi Stráskym a Pavlovcami bol odovzdaný do prevádzky 30. novembra 1947.
Pramene:
- Ing. Kubáček a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR 1999
- Hlavná eleznica Stráske – Prešov, pamätný spis z príleitosti odovzdania verejnej premávke, Ministerstvo dopravy a verejních prác, Ústredná stavebná správa elezničná v Bratislave, 1943,
- Rekonštrukcia elezníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave.