Rekonštrukcia a rozšírenie stanice v Lubeníku súviselo s predchádzajúcou výstavbou novej magnezitky v Lubeníku (LuNZ, dnes Slovmag) a zvýšením produkcie magnezitových produktov. Do novej stanice bola zaústená nová vlečka magnezitky v Lubeníku a zároveň bola do novej stanice zaústená vlečka magnezitky v Jelšave, pre ktorú boli vybudované nové odovzdávkové kožaje.
st. Lubeník
Z pôvodnej stanice sa nezachovalo takmer nič, dokonca aj pôvodná výpravná budova bola zlikvidovaná. Ako chlapec som na starú elezničnú stanicu často chodil, pretoe vlak bol v tom období najpouívanejším dopravným prostriedkom pre väčšinu žudí. Pôvodná výpravná budova bola jednoposchodová budova MÁV III. kategórie pre miestne trate.
Pôvodná výpravná budova stanice v Lubeníku (1.)
Vlečka magnezitky v Lubeníku je do stanice zaústená z juhu i zo severu. Do roku 1989 bol na stanici čulý ruch a veža sa posunovalo, posun vykonávali rušne od manipulačného vlaku. Stanica leí síce na miestnej trati, ale dĺkou staničných kožají a objemom prepravených tovarov, či substrátov, k malým nepatrí. Po roku 1989 došlo k poklesu, ale zatiaž obe magnezitky produkujú svoje iaruvzdorné výrobky, magnezitové slinky a tehly.
Odovzdávkové kožajisko pre magnezitku v Jelšave - vpravo tra 165
Stanica má štyri dopravné kožaje a jednu manipulačnú. Pri kožaji 1, 2 a 3 je vybudované sypané nástupisko s pevnou hranou. Vybudované bolo i rozsiahle nákladisko s čelnou a bočnou rampou. Okrem sezónnych požnohospodárskych produktov sa tu podža potreby nakladá aj drevo.
st. Lubeník
Na oboch vchodoch do stanice sú svetelné vchodové návestidlá s predzvesami. Rovnako sú pri kadej kožaji odchodové, resp. manipulačné návestidlá AD.
Posun sa dá riadi aj odtiažto
Nová prízemná staničná budova bola vybudovaná ďalej od kožajiska. Okrem sluobných priestorov sa v nej nachádza aj priestranná čakáreň pre cestujúcich a pokladňa (dnes asi nefunguje?). Na severnej strane traktu je zabudovaný náhradný zdroj elektrickej energie, ktorý slúi i pre napájanie svetelných návestidiel. Pred staničnou budovou je väčší prístrešok, ktorý na junej strane končí pri poschodovej obytnej budove, v ktorej sú byty pre elezničiarov.
Severné zhlavie so svetelnými návestidlami
Obsluhu stanice, resp. elezničnú dopravu, či osobnú, alebo nákladnú, zabezpečuje depo v Plešivci. Zaujímavosou je, e priečne popod stanicu preteká potok Chyné, pomenovaný podža susednej obce. Práve podža neho mala svoj názov aj pôvodná stanica „Chynian voda“. V lokalite, kde súčasná stanica leí, bola predtým Coburgova zlievareň, v ktorej sa vyrábali výrobky zo eleza. Práve elezná ruda sa v okolitých horách predtým aila a spracúvala sa tu v okolí v jednoduchých taviacich peciach. A začiatkom 19. storočia sa tu v muránskej doline začal ai magnezit (MgCoO3). Zaujímavosou je tie, e tu pred juným zhlavím stanice bolo do prevádzky uvedené na trati 165 prvé PZZ s elektromechanickými závorami, predtým boli priecestia len s mechanickými závorami, alebo bez závor. Nová elezničná stanica v Lubeníku má len 40 rokov, ale investícia do nej sa vrátila u dávno. Fotografie stanice sú vo fotoalbume. © autor
1. Gustáv Frák: Lubeník, 1997
2. Ing. Jiří Kubáček a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, 1999