V časoch hlbokého socializmu som často počúval reči o tom, e v komunizme bude všetko zadarmo, nebudú potrebné peniaze, pretoe kadý dostane všetko podža svojich potrieb a zásluh. Bezplatné cestovanie vlakmi mi pripomenulo tie dávne časy, dokonca by sa dalo poveda, e dôchodcovia a študenti zaívajú komunizmus.
Aj keď zavedenie bezplatného cestovania bolo prezentované ako súčas „sociálneho balíčka“, v skutočnosti mohlo za ním by saenie podmienok pre súkromných elezničných dopravcov, ktorí sa rozhodli na Slovensku podnika v oblasti elezničnej osobnej dopravy.
Zavedenie bezplatného cestovania vlakmi vyvolalo rozporné názory a dokonca vznikla aj petícia za zrušenie tohto „sociálneho“ opatrenia. Aj podža môjho názoru je toto vládne rozhodnutie nespravodlivé, pretoe najmä študenti v niektorých regiónoch nemôu bezplatné cestovanie vlakmi vyuíva na cestovanie do školy, tak ako v niektorých iných regiónoch. Z tohto dôvodu som inicioval v roku 2014 petíciu za obnovenie osobnej dopravy na niektorých tratiach v našom regióne, iaž, petícii nebolo vyhovené.
O petíciách...
Slovensko si zvyklo, e stačí napísa v krčme petíciu, aby ju podpísalo pä tisíc žudí, to sú všetci kamaráti kamarátov... My nepustíme do gatí...
GR SR 21.1.2015
Človek nemusí by odborník na ústavné právo, aby si vedel vytvori názor na vec. Povedzme, e som stredoškolák v druhom ročníku. Na strednú školu dochádzam do krajského mesta denne autobusom. Cestovný lístok stojí 50 centov (aby sa to jednoducho počítalo), take denne miniem jedno euro. Za mesiac je to asi 22 eur, školský rok trvá desa mesiacov, ale prázdnin je tožko, e uvaujme len s deviatimi, take za celý školský rok ma cestovanie stojí asi 200 eur. Do krajského mesta na školu chodí aj moja staršia sestra a mladší brat, take naši rodičia ročne dajú asi 600 eur na naše cestovanie do školy. Stredná škola trvá štyri roky, potom chcem ís na vysokú, take to je spolu devä rokov, take moji rodičia dajú počas môjho štúdia asi 1800 eur len na moje cestovanie do školy.
Naša Ústava v čl. 12 hovorí, e žudia sú si v právach rovní, pričom ich vymenúva konkrétne, ale keďe nie je moné konkrétne vymenova všetky tie práva, príslušné ustanovenie končí slovami „a iné postavenie“. Take ak niekde môu študenti cestova do školy bezplatne vlakom, ja sa cítim by poškodený a znevýhodnený, pretoe z miesta môjho bydliska do krajského mesta vlaky nechodia, nie je tu elezničná tra (alebo bola osobná doprava zastavená). Nemôem by znevýhodnený preto, e u nás vlaky nechodia a do školy musím vyuíva autobus. Naša Ústava to priamo zakazuje, keďe nikoho nemono poškodzova, zvýhodňova, alebo znevýhodňova, take aj ja, ako stredoškolák, mám právo na rovnaké práva, ako tí stredoškoláci, ktorí môu na cestovanie do školy vyuíva bezplatné cestovanie vlakom. Kadý, kto sa cíti by poškodený, či namieta poškodzovanie svojich práv, môe poda sanos na Ústavný súd. Nejde predsa len o nejakú morálnu krivdu, ale samozrejme ide o peniaze, take v mojej sanosti adresovanej Ústavnému súdu budem iada aj primerané finančné zadosučinenie, čo Ústava samozrejme umoňuje. Rodičia moju sanos na Ústavný súd podpíšu, pretoe ešte nemám 18 rokov, samozrejme potrebujem právnika, ktorý ma bude na Ústavnom súde zastupova, ale sused je advokát a ochotne sa toho ujme. Keby takúto sanos podalo niekožko sto, resp. tisíc študentov, dostalo by to tú správnu „kadenciu“. Znevýhodnených študentov je veža, napr. aj študenti vo vežkých mestách, ktorí musia do školy vyuíva MHD, aj „električenka“ predsa stojí dos, a prečo by aj títo študenti nemohli vyuíva bezplatné cestovanie do školy, alebo dosta aspoň nejaký kompenzačný príspevok na električenku?
Z hžadiska bezplatného cestovania vlakmi mono študentov rozdeli na tri skupiny. Prvú skupinu tvoria študenti, ktorí bezplatné cestovanie vyuívajú na cestovanie do školy, ale aj na mimoškolské aktivity. Druhú skupinu tvoria študenti, ktorí bezplatné cestovanie vyuívajú len na mimoškolské aktivity. Tretiu skupinu tvoria tí študenti, ktorí bezplatné cestovanie nevyuívajú. Podža zverejnených informácií sa do systému bezplatného cestovania zaregistrovalo u asi milión žudí. To je asi polovica dvojmiliónového slovenského potenciálu. Dôchodcov na Slovensku je viac ako 1,3 mil., zvyšok tvoria iaci základných škôl, stredoškoláci a vysokoškoláci, ich počty sa však môu z roka na rok aj výraznejšie líši v závislosti na demografickom vývoji. Samozrejme, e čas zaregistrovaných tvoria aj zahraniční dôchodcovia a študenti. Potrebné je si uvedomi, e nie všetci zaregistrovaní, bezplatné cestovanie aj vyuívajú, a taktie to, e z tohto systému kadoročne mnohí vypadnú. Predovšetkým absolventi vysokých škôl a absolventi stredných škôl, pokiaž nepokračujú v štúdiu na vysokej škole.
Vplyv bezplatného cestovania vlakmi na ekonomiku
V ďalšej časti sa pozrime, ako sa bezplatné cestovanie vlakmi prejavilo v hospodárení ZSSK. V prvom grafe sú znázornené náklady na cestovanie vlakmi ZSSK za posledných pä rokov. Čas nákladov znášali cestujúci, ktorí si na cestu vlakom zakúpili cestovný lístok (v grafe označené ako „preprava osôb“). Druhú čas (v grafe označené ako „dotácie spolu“) znášal štát, ktorý financuje ZSSK na základe zmluvy a formou rôznych štátnych dotácií. Mono si všimnú, e tento pomer sa po roku 2014 zmenil. Do roku 2014 bol tento pomer pribline 1:2, teda jednou tretinou prispievali cestujúci a dve tretiny financoval štát. Po roku 2014, kedy sa u naplno prejavilo bezplatné cestovanie vlakmi, sa tento pomer zmenil na 1:3, teda cestujúci prispeli u len jednou štvrtinou a štát dal tri štvrtiny. Samozrejme, e sa nezmenil len pomer dežby nákladov, ale tie sumy v absolútnom vyjadrení. Zatiaž čo príjmy z predaja cestovných lístkov (v grafe „preprava osôb“) klesli v roku 2016 (a tie v roku 2015) asi o 20 miliónov eur oproti roku 2014, štát na prevádzku elezničnej osobnej dopravy v roku 2016 prispel o 43 miliónov eur viac, ako v roku 2014. Take mono konštatova, e po zavedení bezplatného cestovania vlakmi príjmy z predaja cestovných lístkov po roku 2014 klesli a stagnujú, ale náklady štátu na prevádzku elezničnej osobnej dopravy narastajú.
Graf č. 1
V druhom grafe je znázornený vývoj finančných prostriedkov (v grafe označené ako „dotácie spolu“), ktoré štát ZSSK kadoročne poskytuje na prevádzku elezničnej osobnej dopravy (zmluva a dotácie), a strát (v grafe označené ako „strata“), ktoré ZSSK kadoročne vykazuje. ZSSK aj vo výročných správach neustále zdôrazňuje, e kadoročne zniuje stratu, čo je samozrejme pravda. iaž, ZSSK vykazuje kadoročne stratu aj napriek zvyšujúcim sa štátnym dotáciám. V roku 2016 dostala ZSSK o 60 mil. eur viac ako v roku 2011.
Graf č. 2
Zvyšujúce sa štátne náklady sa premietli aj do ceny za jeden vlkm. Rozsah vlkm sa výraznejšie nezmenil. V roku 2016 štát kadý vlkm dotoval sumou 8,582 eur. Kadému cestujúcemu vlakom štát na jednu cestu prispel v priemere sumou 4,118 eur, ak niekto v roku 2016 cestoval vlakom 100 krát, štát mu v priemere prispel sumou 411,8 eur.
Graf č. 3
Graf č. 4 znázorňuje vývoj počtu cestujúcich vlakmi (v grafe označené ako „osôb“) a príjmy z predaja cestovných lístkov (v grafe označené ako „preprava osôb“). Zaujímavým momentom je zmena v rokoch 2011 a 2012. Napriek poklesu počtu cestujúcich vlakmi asi o 2,5 mil. osôb, ZSSK vzrástli trby z predaja o 10 mil. eur. Bolo to z dôvodu zmeny cestovného. Nové cestovné ZSSK zaviedla v novembri 2011, nový cenník zrušil pásma a takmer pre kadú tarifnú vzdialenos sa cestovné zvýšilo. To malo vplyv na pokles cestujúcich vlakmi.
Po zavedení bezplatného cestovania vlakmi od roku 2014 začal počet prepravených cestujúcich narasta, ale bezplatné cestovanie pre vybrané skupiny obyvatežstva a väčšie zžavy na časové predplatné cestovné lístky spôsobili pokles trieb z predaja cestovných lístkov asi o 20 mil. eur v roku 2015 aj 2016.
Graf č. 4
Nárast počtu cestujúcich vlakmi bol spôsobený zavedením bezplatného cestovania. Títo cestujúci predtým vyuívali najmä autobusovú dopravu. No pribudli aj noví cestujúci. V autobusovej doprave došlo medziročne (2014-2015) k poklesu o 10 mil. cestujúcich, čo pribline zodpovedá nárastu počtu cestujúcich vlakmi. V roku 2016 došlo k ďalšiemu rastu počtu cestujúcich vlakmi, ale aj autobusmi, čo je mono dané demografickým vývojom. V elezničnej doprave ďalší nárast počtu cestujúcich v roku 2016 nemusí by spôsobený príchodom „nových“ cestujúcich, skôr je pravdepodobné, e tí istí cestujúci, tzv. „zadarmisti“, začali cestova vlakmi častejšie. V tomto grafe sú uvedené celkové počty cestujúcich vlakmi, teda ZSSK a RegioJet. Je moné, e bezplatnú dopravu vlakmi začali vyuíva aj tí, ktorí predtým cestovali autom (IAD), ale z hžadiska IAD ide štatisticky o nepodstatnú skupinu cestujúcich, pretoe IAD neustále narastá, a ani zavedením bezplatnej dopravy vlakmi, nedošlo k poklesu.
Výpadok trieb v autobusovej doprave dopravné spoločnosti zaregistrovali hneď po zavedení bezplatného cestovania vlakmi. Túto stratu mohli kompenzova zrušením niektorých spojov, čo je však v prímestskej doprave krajné riešenie. Skôr je pravdepodobné, e túto stratu kompenzovali VÚC zvýšenými dotáciami. V takom prípade by tak do verejnej dopravy išlo viac finančných prostriedkov, a prepravení by boli v podstate tí istí cestujúci.
Graf č. 5
Posledný graf zobrazuje nárast štátnej dotácie a počet prepravených cestujúcich spoločnosou RegioJet.
Graf č. 6
Situácia v diažkovej autobusovej doprave
Bezplatné cestovanie vlakmi sa negatívne prejavilo najmä v diažkovej autobusovej doprave. U v januári 2015 pre odliv cestujúcich, predovšetkým študentov, súkromná spoločnos „GIM bus, s.r.o.“ zastavila svoju činnos. Došlo tak k zrušeniu autobusového spoja z Košíc do Bratislavy cez Lučenec, Zvolen a Nitru. Podnikanie v diažkovej autobusovej doprave bolo aj predtým náročné, pretoe cestovné v autobusoch bolo na rovnakej úrovni ako v štátom dotovaných vlakoch.
Ďalšiu autobusovú linku prevádzkovala súkromná spoločnos Student Agency, a.s. Autobus z Prahy do Košíc cez Bratislavu a Banskú Bystricu chodil do 31. augusta 2016. Na území Slovenska autobus išiel v oboch smeroch takmer v rovnakom v čase, kedy išiel aj rýchlik. Nočné občasné spoje uvedené v cestovnom poriadku skončili ešte skôr.
Obyvatelia nášho regiónu tak prišli o dve autobusové spojenia so stredným a západným Slovenskom. Ja osobne som tieto spoje vyuíval na cestovanie.
Dlhoročná autobusová linka z Banskej Bystrice do Košíc má viac ako 40 ročnú históriu. Autobus z Banskej Bystrice dlhé roky denne vyráal na cestu do Košíc, výnimkou boli len niektoré sviatky. V súčasnosti túto linku zabezpečuje súkromná spoločnos SAD Sliač, s.r.o., preto je linka vedená zo Sliača. Autobus do 15. júna 2017 chodil denne, okrem niektorých sviatkov.
Od 15. júna 2017 došlo k redukcii spojov, autobus chodí len v niektoré dni. Samozrejme, e študenti z Banskej Bystrice do Košíc vyuívajú radšej bezplatnú dopravu vlakmi.
Autobusová linka z Humenného do Bratislavy má viac ako 30 ročnú tradíciu. Autobus chodil z Humenného cez Košice, Roňavu, Brezno, Banskú Bystricu a Nitru do Bratislavy. Autobus chodil denne, okrem niektorých sviatkov.
Od 1. októbra 2017 došlo aj na tejto linke k zmene. Autobus chodí len po Banskú Bystricu a má zmenený cestovný poriadok, v sobotu prestal chodi.
Posledné dve autobusové linky chodia aj tade, kde je elezničná osobná doprava zastavená, a ak dôjde k zrušeniu niektorej z nich, tak to postihne najmä tam ijúcich obyvatežov.
Cestovné vo vlakoch u nás patrí k najniším v porovnaní z okolitými štátmi. Náklady spojené so zavedením bezplatného cestovania a zvýšením zliav narástli viac, ne je výpadok trieb z predaja cestovných lístkov. Neutrpela len kultúra cestovania, ale celkovo kvalita cestovania vlakmi. Javí sa, e vlaky častejšie meškajú kvôli poruchám vozňov a rušňov, niektoré sú dokonca odrieknuté. Preplnené vlaky nútia cestujúcich vyuíva obnovené predraené IC vlaky. Pravdou je, e vek vozňov a rušňov je vysoký, ale aj v zahraničí elezničné spoločnosti pouívajú v prevádzke aj staršie dopravné prostriedky. Problémom je pravdepodobne údrba. Aj staršie dopravné prostriedky môu by v prevádzke spožahlivé, pokiaž majú zabezpečenú kvalitnú údrbu. Nakoniec, kvôli poruchám sú odstavené aj novšie alebo rekonštruované dopravné prostriedky, rušne, motorové jednotky a elektrické jednotky. ZSSK nemôe svoje sluby poskytova bezplatne a súčasné tieto sluby zlepšova. To je jednoducho v rozpore. To je moné len za cenu zvyšujúcich sa dotácií od štátu. To by si mali uvedomi tí, ktorí o bezplatnej doprave vlakmi rozhodli.
Okrem vlastného archívu autora a verejných zdrojov boli vyuité tieto zdroje štatistických údajov: