Súa na rýchliky Bratislava – Banská Bystrica by mala zmysel vtedy, ak:
1. by priniesla štátu výraznejšiu úsporu,
2. jej realizácia by bola pozitívum pre cestujúcu verejnos.
Ja som však presvedčený, e štát výraznejšie neušetrí, ale naopak, ak elezničná spoločnos Slovensko, a.s. (ďalej len „ZSSK“), prestane prevádzkova rýchliky na trase Bratislava – Banská Bystrica, môe to pre ZSSK znamena aj stratu.
Čo sa týka výhodnosti realizácie tejto súae pre cestujúcu verejnos, tak to vieme jednoznačne preukáza u teraz, e táto súa nič pozitívne nepriniesla vysokému počtu cestujúcich, a to ešte nie je ani ukončená (našastie).
Čo je teda ciežom tejto súae? Pokúsme sa zisti skutočný zmysel tejto súae.
Aká je ekonomická výhodnos?
Zatiaž nie sú známe skutočné údaje o hospodárení ZSSK za rok 2015, pretoe výročnú správu ZSSK za rok 2015 ešte nezverejnila. Vychádza však môeme z tých údajov, ktoré sú známe. Podža Dodatku č. 9 k Zmluve o dopravných slubách vo verejnom záujme (ďalej len „zmluva“) zo dňa 27. decembra 2010 uzatvorenou medzi ministerstvom dopravy a ZSSK v roku 2016 objednaný rozsah celkových dopravných výkonov predstavuje 31,304 mil. vlakových kilometrov a v súvislosti s plnením predmetu zmluvy poskytne dopravcovi ZSSK zálohová úhrada zo štátneho rozpočtu vo výške 209,559 mil. eur. V priemere tak ministerstvo dopravy ZSSK zaplatí za 1 vlkm 6,694 eur.
U v predstihu bol upravený grafikon vlakovej dopravy (ďalej len „GVD“) tak, e od decembra 2015 začali všetky rýchliky premáva na trati Bratislava – Banská Bystrica a spä, ale takisto aj na trati Banská Bystrica – ilina a spä. Predtým, podža GVD 2014/2015, chodili rýchliky z Bratislavy do Zvolena, kde niektoré buď končili, resp. pokračovali priamo do Košíc, resp. do Banskej Bystrice a iliny.
Vzdialenos medzi Bratislavou a Banskou Bystricou je podža cestovného poriadku 230 km. Od decembra 2015 chodia z Bratislavy do Banskej Bystrice rýchliky 831, 833, 835, 837, 839, 841, 843 (x), 845 a 847. Opačným smerom chodia denne, alebo v niektoré dni rýchliky 830, 530 (x), 832, 834, 836, 838, 840, 1530 (7), 842, 1532 (7) a 844. To spolu predstavuje 1 487 180 vlkm, t.j. cca 1,5 mil. vlkm, čo je len 4,79 % z celkového objednaného objemu vlkm. Pri priemernej cene za 1 vlkm to predstavuje celkové priemerné náklady štátu vo výške 9,955 mil. eur, teda cca 10 mil. eur.
Zaujímavým momentom je, e do súae sa prihlásila aj ZSSK, ktorá dopravu na trati Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica rýchlikmi zabezpečuje. ZSSK má istú výhodu voči ostatným prihláseným spoločnostiam, pretoe má relevantné ekonomické údaje k dispozícii. Ak teda ZSSK má záujem súa vyhra, musí ponúknu nišiu cenu, ne za ktorú tie rýchliky prevádzkuje doteraz. Tu sa však naskytá otázka, prečo tie rýchliky neprevádzkuje ZSSK lacnejšie aj doteraz? Buď sa ZSSK do súae zapojila len formálne, alebo vedenie spoločnosti vie nájs rezervy a tie rýchliky dokáe naozaj prevádzkova lacnejšie. Potom mono dokáe lacnejšie prevádzkova aj rýchliky na iných tratiach.
Uvaujme však s tým, e iné spoločnosti dokáu ponúknu nišiu cenu, a teda ZSSK súa nevyhrá. Najmä tie sú vo výhode, ktoré majú nišie fixné náklady, nemajú rozsiahly administratívny aparát a vysoké reijné náklady, nemajú vybudované potrebné a primerané technické zázemie, ktoré si tie vyaduje nemalé finančné prostriedky a pod.
Riaditež spoločnosti RegioJet sa vyjadril, e „štát súaením o prevádzku dotovaných vlakov ušetrí v priemere 30 percent nákladov oproti súčasnosti“. Podža prepočtu tých 30 % predstavuje úsporu 3 mil. eur pre štát. Ma na osobnom účte 3 mil. eur je pre beného občana príjemné, ale ak sa pohybujeme v sume niekožko stoviek miliónov eur, ktoré štát dáva ročne na prevádzku elezničnej osobnej dopravy, tak to a taká vežká úspora nie je. V roku 2014 ZSSK dostala dotáciu zo Zmluvy vo výške 212,632 mil. eur a úspora 3 mil. eur, ktorú môe vygenerova súa predstavuje len 1,41 % z tejto sumy.
Potrebné je si tie uvedomi, e ZSSK nepríde len o štátnu dotáciu vo výške cca 10 mil. eur na prevádzku rýchlikov, ale príde aj výnosy z prepravy osôb (trby z cestovného). Rýchliky na trase Bratislava – Zvolen sú pomerne dobre vyaené, prepravné prúdy sú dos silné. Navyše, v roku 2015 sa naplno prejavilo „bezplatné cestovanie“ pre vybrané skupiny obyvatežstva, v dôsledku čoho ZSSK zaznamenala výraznejší nárast počtu cestujúcich. Take môeme predpoklada, e vyaenos týchto rýchlikov sa ešte zvýšila. Ministerstvo dopravy, za kadého bezplatne prepraveného cestujúceho ZSSK zaplatí, take výnosy ZSSK sa aj z prevádzky týchto rýchlikov ešte viac zvýšia. V roku 2014 ZSSK hospodárila so stratou 6,379 mil. eur. Ak ZSSK príde o výnosy z prevádzky týchto rýchlikov, môe to v závislosti od skutočných nákladov na ich prevádzku jej stratu prehĺbi. Samotné ministerstvo dopravy je vo svojich vyjadreniach pri odhade ekonomickej výhodnosti opatrné.
Nejde tu však len o priame náklady na prevádzku rýchlikov Bratislava – Banská Bystrica. Ďalším problémom môu by fixné náklady ZSSK. ZSSK má u teraz po zrušení štátnych IC vlakov nadbytok rýchlikových vozňov. Niektoré vozne ZSSK vyuila na posilnenie vyaenejších rýchlikov, no niektoré sú radené do vlakov, kde nie sú vyuité a zbytočne tak len zvyšujú ich kapacitu. Nie je známe, ako dopadol vlakový personál z IC vlakov, či boli zamestnanci (najmä vlakvedúci, sprievodcovia) prepustení, či boli preradení na iné vlaky. Ak súa ZSSK nevyhrá, potom sa ďalšie vozne, ktoré vyuívala na rýchlikoch, stanú nadbytočné. Mnohé z týchto vozňov boli zmodernizované a nie je moné ich teraz jednoducho zruši. Teda ZSSK opä klesnú dopravné výkony, no fixné náklady sa nejako nezmenia. Podobne ako rýchlikové vozne, nadbytočnými sa pravdepodobne stanú aj zamestnanci, teda vlakový personál, rušňovodiči, vlakvedúci a sprievodcovia. Týchto ZSSK bude musie prepusti, ak pre nich nenájde iné uplatnenie.
Úvahou a jednoduchým prepočtom sme došli k záveru, e ekonomický efekt celej súae je pochybný. Ak by ministerstvo dopravy malo záujem zlepši hospodárke výsledky ZSSK, vypísalo by súa na vlaky, resp. trate, na ktorých ZSSK vlaky prevádzkuje s výraznejšou stratou. Lene ministerstvo dopravy iadne ďalšie súae na prevádzku vlakov na iných tratiach ani nepripravuje. Túto súa nemono povaova za systémové riešenie verejnej elezničnej osobnej dopravy, tobô nie za riešenie, ktoré by malo štátu výraznejšie ušetri výdaje na financovanie elezničnej osobnej dopravy.
Aký je vlastne účel súae?
Zamysleli ste nad tým, prečo vlastne ministerstvo dopravy túto súa vypísalo? Prečo práve rýchliky z Bratislavy do Banskej Bystrice? Ja som sa s vyjadreniami ministerstva dopravy neuspokojil. Veď predsa len tak niekoho napadlo, e vyhlási súa na nejaké rýchliky a odvolá sa na liberalizáciu elezničnej dopravy.
Ak chceme zisti (s najväčšou pravdepodobnosou) skutočný zámer súae, pozrime sa ako sa menil cestovný poriadok na trati Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica/Košice za posledných desa rokov, a tie na to, kto bol v tomto období vo vláde.
GVD 2006/2007
Vráme sa do roku 2006 a pozrime sa do cestovného poriadku 2006/2007 ako chodili rýchliky v tom období.
Na trati Bratislava – Zvolen chodili rýchliky:
-
Ex 530/531 Hron Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica,
-
R 831/832 Slatina Bratislava – Banská Bystrica,
-
R 810/811 Horehronec Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica – Margecany – Košice,
-
R 800/801 Požana Bratislava – Zvolen – Fižakovo – Košice – Prešov,
-
R 802/803 Gemeran Bratislava – Zvolen – Fižakovo – Košice – Prešov,
-
R 804/805 Sitno Bratislava – Zvolen – Fižakovo – Košice.
Teda v tom období chodili z Bratislavy tri páry rýchlikov priamo do Banskej Bystrice, z toho jeden pokračoval cez Margecany do Košíc. Rovnako tri páry rýchlikov chodili z Bratislavy cez Zvolen a Fižakovo do Košíc, resp. a do Prešova (z toho bol jeden nočný).
Na trati Zvolen – ilina chodili expresné a zrýchlené vlaky:
-
Ex 140/141 Detvan Zvolen – Banská Bystrica – ilina – Ostrava,
-
Zr 1840/1841 Strečno Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – ilina,
-
Zr 1842 Turčan Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – ilina,
-
Zr 1843 Turčan ilina – Vrútky – Banská Bystrica (prípoj na R 810 Horehronec),
-
Zr 1844/1845 Rozsutec Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – ilina,
-
Zr 1846/1847 Šturec Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – ilina.
Zo Zvolena do iliny cez Banskú Bystricu (a spä) chodilo pä párov, len jeden zrýchlený vlak Zr Turčan zo iliny končil v Banskej Bystrici, kde tvoril prípoj na rýchlik R 810 Horehronec.
Po parlamentných vožbách (ide o prvú vládu R. Fica) sa dňa 4. júla 2006 ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií stal ź. Vány, ktorý pochádza z Banskej Bystrice.
GVD 2007/2008
Rok po nástupe nového ministra dopravy sa cestovný poriadok 2007/2008 zmenil.
Na trati Bratislava – Zvolen chodili rýchliky:
-
Ex 530/531 Hron Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica,
-
R 831/832 Slatina Bratislava – Banská Bystrica,
-
R 810/811 Horehronec Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica – Margecany – Košice,
-
R 802/803 Urpín Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica (s priamymi vozňami Zvolen – Fižakovo – Košice – Prešov ako Zr 1802/1803 Gemeran),
-
R 804/805 Sitno Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica (s priamymi vozňami Zvolen – Fižakovo – Košice ako Zr 1804/1805 Domica),
-
R 800/801 Požana Bratislava – Zvolen – Fižakovo – Košice – Prešov,
-
Zr 1831 a Zr 1833 Bratislava – Zvolen.
Okrem nočného rýchlika R 800/801 Požana boli všetky denné rýchliky, ktoré predtým chodili z Bratislavy cez Zvolen a Fižakovo priamo do Košíc, resp. Prešova, presmerované do Banskej Bystrice no v súprave rýchlikov boli radené priame vozne zo Zvolena cez Fižakovo do Košíc, resp. Prešova, take našastie cestujúci od Lučenca a Košíc nemuseli vo Zvolene prestupova. Aj tak išlo o anomáliu, pretoe kmeňovou mala by súprava z Bratislavy do Košíc, resp. Prešova, s priamymi vozňami zo Zvolena do Banskej Bystrice (a opačne). Niekto však mal evidentne eminentný záujem na tom, aby sa v Bratislave na hlavnej stanici na tabuli odchodov zobrazovala ako ciežová stanica Banská Bystrica. iaž, ani staničný rozhlas neupozorňoval cestujúcich na fakt, e rýchlik Urpín a Sitno do Banskej Bystrice vezie priame vozne do Košíc, resp. Prešova. O tom sa cestujúci dozvedel len z papiera prilepeného na dverách priamych vozňov. Nebudem špekulova, či v prípade tejto anomálie išlo len o servilnos ZSSK voči ministrovi dopravy, či niekto vyuil politický vplyv ministra dopravy, alebo to bol osobný záujem samotného ministra dopravy, ktorý pochádza z Banskej Bystrice.
Na trati ilina – Zvolen chodili expresné a zrýchlené vlaky:
-
Ex 144 Detvan Zvolen – ilina – Čadca – Praha,
-
Ex 145 Detvan Ostrava – ilina – Zvolen (s priamymi vozňami z Prahy),
-
Zr 1840 Strečno Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – ilina,
-
Zr 1841 Strečno ilina – Vrútky – Zvolen – Banská Bystrica,
-
Zr 1842/1843 Turčan Banská Bystrica – Vrútky – ilina,
-
Zr 1844 Rozsutec Banská Bystrica – Vrútky – ilina,
-
Zr 1845 Rozsutec ilina – Vrútky – Banská Bystrica – Zvolen,
-
Zr 1846/1847 Šturec Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky – ilina.
Zo Zvolena do iliny cez Banskú Bystricu chodilo stále pä párov, no zvýšil sa počet zrýchlených vlakov (Zr 1842/1843 Turčan a Zr 1844 Rozsutec), ktoré chodili len v úseku ilina – Banská Bystrica, teda zvýšil sa počet prestupov pre cestujúcich smerom do Zvolena a ďalej (Zr 1841 Rozsutec – R 832 Slatina, Zr 1843 Turčan – R 810 Horehronec, R 831 Slatina – Zr 1842 Turčan).
Popísaná situácia GVD pretrvávala s viacerými odchýlkami (napr. časové posuny, ne/radenie priamych vozňov) a do platnosti GVD 2012/2013.
V roku 2010 boli vožby a na základe ich výsledku začala svoju činnos vláda I. Radičovej. V tejto vláde sa J. Figež stal podpredsedom vlády a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (pozn.: na základe koaličnej dohody došlo k zmene „kompetenčného“ zákona a k zmene názvu ministerstva dopravy). Mono niekto bude namieta, e zmena GVD 2012/2013 prišla a po ďalšej výmene vlády. Treba si však uvedomi, e príprava GVD je náročná činnos najmä ak sa pripravovalo zavedenie taktovej dopravy na viacerých tratiach. Aby systém neskolaboval, treba pripravi obehy, zabezpeči technické a personálne zázemie zmeny atď. Dôleitým faktom však je, e predchádzajúci politický vplyv na tvorcov GVD po zmene vedenia rezortu ministerstva dopravy v roku 2010 zanikol. Situácia sa teda dostala do normálu a tvorcovia GVD čo sa týka tratí Bratislava – Zvolen, Zvolen – ilina a Zvolen – Košice mali vožné ruky pri tvorbe GVD 2012/2013. Neexistuje najmenší dôvod pochybova, e tvorcovia GVD navrhli to najlepšie optimálne riešenie GVD vyhovujúce širokému spektru cestujúcich na uvedených tratiach.
GVD 2012/2013
Od platnosti GVD 2012/2013 bola na viacerých tratiach zavedená tzv. taktová doprava. Na trati Bratislava – Zvolen teda chodili v dvojhodinovom takte rýchliky. Na trase Bratislava – Zvolen – Fižakovo – Košice došlo k obnoveniu priamych rýchlikov z Bratislavy do Košíc (a opačne) a jeden pár rýchlikov bol ešte pridaný. Tieto rýchliky boli doplnené ďalšími rýchlikmi do Zvolena, v ktorých boli radené priame vozne do iliny (a v opačnom smere zo iliny).
Na trati Bratislava – Zvolen chodilo osem párov rýchlikov:
-
R 800/801 Požana Bratislava – Zvolen – Fižakovo – Košice – Prešov,
-
R 810/811 Gemeran Bratislava – Zvolen – Fižakovo – Košice,
-
R 812/813 Sitno Bratislava – Zvolen – Fižakovo – Košice,
-
R 814/815 Domica Bratislava – Zvolen – Fižakovo – Košice,
-
R 830 Tajov Zvolen – Bratislava (s priamymi vozňami zo iliny do Bratislavy),
-
R 831 Tajov Bratislava – Zvolen (s priamymi vozňami zo Zvolena do iliny a Prahy a s priamymi vozňami zo Zvolena do Margecian),
-
R 832/833 Tekov Bratislava – Zvolen (s priamymi vozňami zo Zvolena do iliny a opačne),
-
R 834/835 Urpín Bratislava – Zvolen (s priamymi vozňami zo Zvolena do iliny a opačne),
-
R 836 Vojšín Zvolen – Bratislava (s priamymi vozňami z Prahy – iliny – do Bratislavy a s priamymi vozňami z Margecian do Bratislavy,
-
R 837 Vojšín z Bratislavy do Banskej Bystrice.
Teda v dvojhodinovom takte chodili z Bratislavy do Zvolena rýchliky, z ktorých čas pokračovala zo Zvolena ďalej cez Fižakovo do Košíc, čas cez Banskú Bystricu do iliny, prípadne ďalej. Bolo to výhodné riešenie najmä preto, e cestujúci nemuseli zbytočne prestupova.
Lene vláda I. Radičovej padla a v roku 2012 sa uskutočnili predčasné parlamentné vožby. Na základe ich výsledkov svoju činnos začala (v poradí druhá) vláda R. Fica. Novým ministrom dopravy sa od 4. apríla 2012 stal J. Počiatek a jeho predchodca, ź. Vány, sa stal podpredsedom vlády pre investície, teda ako podpredseda vlády mohol po dohode s ministrom dopravy ovplyvni aj dianie na ministerstve dopravy.
Cestovný poriadok z roku 2012/2013 s menšími odchýlkami platil a do decembra 2015. V GVD 2015/2016 nastala radikálna zmena v trasovaní rýchlikov. Všetkých osem párov rýchlikov začalo chodi z Bratislavy do Banskej Bystrice. U začiatkom roku 2015 sa objavili prvé informácie o súai na tieto rýchliky, take sa táto zmena dala očakáva. Lene je to presne naopak a celá súa je len kamuflá. Primárnym je to, e niekto má vežký záujem na tom, aby sa na tabuliach odchodov vlakov na staniciach v Bratislave, iline, Ostrave a kade-tade na staniciach zobrazovala ako ciežová stanica Banská Bystrica. Treba si uvedomi, e nejde len o rýchliky z Bratislavy do Banskej Bystrice, ale aj o zrýchlené vlaky zo/do iliny, ktoré predtým chodili zo/do Zvolena (dnes v cestovnom poriadku označené ako REX). Ktosi mal eminentný záujem z Banskej Bystrice urobi dôleitú prestupovú stanicu, a to aj za cenu výrazného zhoršenia komfortu cestovania pre značnú čas cestujúcej verejnosti.
Pozrime sa na to, čo táto zmena GVD platná od decembra 2015 znamená pre cestujúcich. Je historickým faktom, e Zvolen sa stal dôleitým elezničným uzlom u vežmi dávno. Okrem elezničnej trate z Banskej Bystrice vedú sem ďalšie elezničné trate a tie cesty. Zvolen je spádovým mestom pre širokú oblas, od Kremnice, iaru nad Hronom, Banskej Štiavnice, Krupiny, Lučenca a blízkeho okolia, a preto sa u v minulosti stal dôleitým prestupovým uzlom. Aj z tohto dôvodu tu boli vybudované objekty pre technické a personálne zabezpečenie elezničnej prevádzky; je tu vežké rušňové depo, vozebná stanica, elezničné opravovne atď. Zmena GVD uskutočnená v decembri 2015 ignoruje všetky tieto dôleité skutočnosti. Najhoršie je však to, e v súčasnosti musia cestujúci napr. zo iaru nad Hronom do iliny prestupova v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici musia prestupova všetci, ktorí sem pricestovali vlakom a pokračujú ďalej v ceste do iliny vlakom, aj tí čo cestujú zo Zvolena do iliny musia teraz prestupova v Banskej Bystrici. Ak niekto cestuje vlakom z Lučenca do iliny, musí prestupova vo Zvolene prvý raz a v Banskej Bystrici druhý raz. Rovnako všetci cestujúci z Lučenca, či Fižakova do Bratislavy musia teraz prestupova vo Zvolene, a to len kvôli tomu, e ktosi si zaumienil z Banskej Bystrice vybudova dôleitú prestupovú stanicu, následkom čoho boli zrušené priame rýchliky z Bratislavy do Košíc a opačným smerom. Absurdné, ale na Slovensku realita.
A čo je teda ciežom súae? Ak sa súa uskutoční, tak sa tento pre väčšinu cestujúcich nevyhovujúci stav „zakonzervuje“ na vežmi, vežmi dlhé obdobie, mono pä a desa, či pätnás rokov. Súa je teda len kamufláou, ktosi len zneuil tému liberalizácie elezničnej dopravy, aby zakryl skutočný dôvod, pre ktorý sa zmena trasovania rýchlikov udiala. Súa má zabezpeči to, aby tento zlý stav trval aj po tom, keď u ktosi nebude ma politický vplyv a nebude tak môc ovplyvňova GVD.
Súčasný minister dopravy by mal túto súa zruši. Nie preto, e „dobrý štát slúi žudom“, ale preto, e elezničná osobná doprava má slúi cestujúcej verejnosti a nemá by nástrojom na realizáciu neodborných a skreslených predstáv o jej fungovaní.
Súa na prevádzkovanie rýchlikov z Bratislavy do Banskej Bystrice:
-
je nesystémový krok,
-
neprinesie štátu iadne výraznejšie úspory,
-
najmä výrazným spôsobom negatívne ovplyvnila komfort cestovania vežkému počtu cestujúcich,
-
a jej skutočným účelom, je tento zlý stav daný GVD 2015/2016 udra na vežmi dlhé obdobie,
a to je zo strany ministerstva dopravy, či ZSSK príliš vežký hazard z cestujúcimi. Pred zmenou GVD v decembri 2015 mohli cestujúci cestova pohodlne a bez zbytočných prestupov a stresov.
Z tohto dôvodu by mal minister dopravy zabezpeči, aby od zmeny GVD v decembri 2016 bol obnovený stav, ktorý bol zavedený v GVD 2012/2013, teda obnovi priame rýchliky z Bratislavy do Košíc cez Zvolen a Fižakovo, a z Bratislavy do Zvolena s priamymi vozňami do iliny, prípadne ďalej.
Zdroje:
-
Zmluva o dopravných slubách vo verejnom záujme zo dňa 27. decembra 2010 uzatvorenou medzi ministerstvom dopravy a ZSSK,
-
Výročná správa elezničnej spoločnosti Slovensko, a.s. za rok 2014,
-
Kniné cestovné poriadky SR 2006/2007 a 2015/2016,
-
tlačové správy z verejných zdrojov.