Infoblok
IP adresa: 3.233.224.8
Dátum: 14. 12. 2019
Čas: 06:45
Meniny má: Branislava, Bronislava
Zajtra: Ivica
 Meškanie vlakov

Číslo vlaku:

Pohyb vlakov na mape ŽSR

 Rubriky
 Najnovšie foto
757.008-8
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 19.4.2018
zobrazenĂ­: 1631
známka: 0

751.129-8
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, Rožňava, trať 167, 19.1.2018
zobrazenĂ­: 1412
známka: 1.00

751.126-4
ZSCS, Pn Turňa nad Bodvou - Slavec jaskyňa, trať 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 1705
známka: 3.00

757.004-7
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 1492
známka: 0

757.012-0
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, trať 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 1923
známka: 0

751.026-6
ZSCS, +751.171-0, Rv do depa, trať 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 1625
známka: 0

757.009-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Jovice, trať 160, 20.6.2017
zobrazenĂ­: 1769
známka: 0

757.014-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Rožňava, trať 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 1773
známka: 0

751.129-8
ZSCS, Pn Kapušany pri Prešove - Stožok, Rožňava, trať 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 1608
známka: 0

751.125-6
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, trať 167, 30.5.2017
zobrazenĂ­: 1690
známka: 0

» ÄŽalšie fotografie
Komentáre

Za veľa peňazí, málo muziky (komentár)

Za veľa peňazí, málo muziky (komentár)
Ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja predložilo do pripomienkového konania „program revitalizácie železničných spoločností“. Materiál žiaľ nie je úplný, chýba mu tá najpodstatnejšia časť, a to zoznam vlakov určených na zrušenie. Je to zrejme z taktických dôvodov, aby materiál nevyvolal príliš silnú vlnu odporu. Materiál rieši situáciu vo všetkých troch železničných spoločnostiach, no keďže občanov sa dotkne predovšetkým spomínané rušenie vlakov, pozrime sa na časť, ktorá sa týka osobnej dopravy.


Už v úvode materiálu je uvedené, že „Železničná doprava je chápaná ako nosný, hromadný a ekologický spôsob dopravy.“. Zrejme práve preto je cieľom materiálu tento stav konečne zmeniť. Cieľom materiálu je reštrikcia, rušenie a obmedzenie dopravnej obslužnosti regiónov Slovenska ešte vo väčšej miere, než tomu bolo v roku 2003. Na druhej strane, prevádzka menšieho počtu vlakov si podľa materiálu vyžiada ešte viac finančných prostriedkov, pričom počet vlakov sa bude každoročne znižovať.
 
V úvode treba poznamenať, že ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja v tomto prípade absolútne zlyhalo. Ministerstvo by malo v prvom rade obhajovať záujmy občanov Slovenskej republiky, a nie podriaďovať sa rozhodnutiam vedenia ZSSK. Ministerstvo v mene občanov uzatvára zmluvu vo „verejnom záujme“ so ZSSK a malo by vychádzať z toho, aby verejná železničná doprava bola dostupná v primeranej miere v každom regióne. Ministerstvo, ktoré má v názve „regionálny rozvoj“ predložilo materiál, ktorý ak bude schválený, bude mať za následok presný opak, prijatie tohto materiálu bude mať za následok zrušenie železničnej dopravy a zrušenie viacerých železničných tratí v regiónoch, z čoho vyplýva len ich ďalší úpadok a problémy pri ich skutočnej revitalizácii. Prijatie tohto materiálu ešte viac prehĺbi regionálne rozdiely, čo je v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády.
 
Materiál obsahuje viacero rozporov a poloprávd. Už obohranou platňou ZSSK je poukazovanie na existujúce súbehy autobusov a vlakov. ZSSK veľmi často využíva ako argument absenciu koordinácie pri obstarávaní výkonov medzi štátom a VÚC. Citát z tzv. vízie spoločnosti (zdroj ZSSK): „Podiel ZSSK v preprave cestujúcich už niekoľko rokov postupne klesá. V minulosti sa tak dialo predovšetkým na úkor flexibilnejšej a z hľadiska priestorovej dostupnosti výhodnejšej autobusovej dopravy. Teraz je hlavným činiteľom odlivu cestujúcich práve individuálny motorizmus a rozmach nízkonákladových leteckých spoločností.“
 
Štatistické údaje za uplynulé roky uvedené v nasledujúcej tabuľke však svedčia o tom, že autobusová doprava nie je relevantnou konkurenciou železničnej dopravy. Súbehy autobusov tu existovali dávno predtým, než sa železnice dostali do problémov, a problémy železníc nepramenia z existujúcich súbehov. Za konkurenciu železniciam nemožno považovať ani množstvo diaľkových autobusov, a to z jednoduchého dôvodu, malej kapacity autobusu, ktorá je využitá naplno len v určité dni, resp. na niektorých úsekoch. Materiál je v tomto smere tendenčný a potvrdzujú to štatistické údaje.
 
V období rokov 1995 až 2009 došlo k poklesu počtu prepravených cestujúcich železnicami o 42,804 mil. osôb, t.j. preprava v roku 2009 klesla na úroveň 47% roku 1995. V cestnej verejnej doprave bol tento pokles až na úroveň 44%, tak kam sa podeli cestujúcich z vlakov (?), keď autobusová doprava za rovnaké obdobie zaznamenala ešte väčší úbytok cestujúcich, takmer 400 mil.
 
Zaznamenaný bol nárast individuálnej automobilovej dopravy (IAD), v roku 2009 to bol nárast na 138%. Keď však skúmame priemernú prepravnú vzdialenosť, pri IAD hodnota v roku 2009 dosiahla 14,31 km, čo je približne rovnaká hodnota ako cestnej verejnej doprave 14,04 km (autobusová doprava). Priemerná prepravná vzdialenosť je dlhodobo najvyššia pri železničnej verejnej doprave (!) a v roku 2009 dosiahla hodnotu 48,51 km. Tieto údaje len potvrdzujú to, že cestná verejná doprava je uprednostňovaná na krátke vzdialenosti, zatiaľ čo na dlhšie vzdialenosti podstatne viac cestujúcich zvolí radšej vlak.
 
Čo sa týka IAD, tak tento druh dopravy ako to vyplýva zo štatistických údajov, je skôr konkurenciou autobusovej doprave, než železničnej, a predovšetkým IAD je konkurenciou mestskej hromadnej doprave (MHD). Lepšie povedané, ľudia využívajú IAD, pretože v mestách chýba, resp. je nefunkčná MHD. Štatistiky a prieskumy potvrdzujú skutočnosť, že IAD využívajú ľudia predovšetkým v mestách. Najlepším dôkazom tohto je situácia v hlavnom meste SR Bratislave, kde došlo k enormnému nárastu počtu motorových vozidiel. Akú konkurenciu pre železničnú dopravu predstavuje obrovské množstvo automobilov, ktoré obyvatelia využívajú na dopravu z jednej mestskej časti Bratislavy do inej?
 
Manažéri ZSSK by mali skôr hľadať vnútorné rezervy v riadiacej činnosti, než používať „pseudoargumenty“ o konkurencii autobusovej dopravy a IAD.
 
Vývoj prepravy cestujúcich podľa druhov (Zdroj: MDVRR SR)
 
 
 
1995
2000
2005
2009
2009-1995
2009/1995%
Preprava osôb celkom
(tis. os)
2 669 548
2 745 442
2 669 382
2 609 688
-59 860
97%
železničná verejná doprava
89 471
66 806
50 458
46 667
-42 804
47%
cestná verejná doprava
722 510
604 249
449 456
323 142
-399 368
44%
MHD
515 593
404 539
395 064
389 263
-126 330
75%
IAD
1 333 334
1 664 342
1 769 147
1 846 439
+513 105
138%
 
 
 
 
 
 
 
Prepravný výkon celkom
(mil. oskm)
39 578
37 390
39 614
37 971
-1 607
95%
železničná verejná doprava
4 202
2 870
2 182
2 264
-1 938
53%
cestná verejná doprava
11 191
8 435
7 525
4 538
-6 653
40%
MHD
3 688
1 173
1 399
1 127
-2 561
30%
IAD
17 977
23 929
25 824
26 420
+8 443
146%
 
 
 
 
 
 
 
Priemerná prepravná vzdialenosť celkom (km)
14,83
13,62
14,84
14,55
-0,28
98%
železničná verejná doprava
46,96
42,96
43,23
48,51
+1,55
103%
cestná verejná doprava
15,49
13,96
16,74
14,04
-1,45
91%
MHD
7,15
2,90
3,54
2,90
-4,25
41%
IAD
13,48
14,38
14,60
14,31
-0,83
106%
 
Príčiny poklesu cestujúcich (vlakmi i autobusmi) sú viaceré, žiaľ niektoré v materiáli uvedené nie sú. V niektorých regiónoch je to predovšetkým z dôvodu hospodárskeho úpadku. Nezamestnanosť na Slovensku je druhá najvyššia z krajín EÚ. V máji sa zvýši počet nezamestnaných o prepustených železničiarov, pridajú sa k nim vysokoškoláci a v júni stredoškoláci, takže Slovensko možno predbehne aj prvé Španielsko. Viac ako 400 tis. nezamestnaných je potenciál, ktorý chýba aj v železničnej osobnej doprave. Z uvedeného počtu je vysoký počet dlhodobo nezamestnaných a rovnako je vysoký počet mladých ľudí bez práce, ktorí ešte vôbec nepracovali. To je vizitka sociálnej politiky Slovenska všetkých doterajších vlád. Aj súčasná vláda namiesto toho, aby riešila problém nezamestnanosti a regionálne rozdiely, rieši vlastné existenčné problémy vyplývajúce z koaličných nezhôd. V januári, keď bola tlačová beseda k zverejnenej „analýze fungovania železničných spoločností“, minister práce namiesto toho, aby predstavil stratégiu, ako chce podporiť zamestnanosť a znížiť nezamestnanosť, zahral úlohu úradníka úradu práce a rozprával o nejakých nepodstatných počtoch voľných pracovných miest vodičov vysokozdvižných vozíkov. Ministerstvo hospodárstva sa doteraz nezmohlo takmer na nič, akurát vypracovalo zoznam štátneho majetku, ktorý by sa mal výhodne „streliť“, teda sprivatizovať. Z ministerstva dopravy a regionálneho rozvoja bolo počuť zatiaľ len to, čo sa stavať nebude, resp. čo sa bude rušiť.
 
Spracovatelia tiež akosi pozabudli, možno skôr z taktických dôvodov vedome zamlčali jednu z príčin poklesu počtu prepravených cestujúcich vlakmi, a to neuváženú redukciu osobných vlakov v roku 2003, ktorá preukázateľne mala vplyv na pokles prepravených cestujúcich železnicou. Práve títo cestujúci boli nútení prejsť na iný druh dopravy, buď IAD alebo autobusy.
 
Revitalizácia, či likvidácia?
 
V jednej časti materiálu spracovatelia poukazujú na existujúce súbehy autobusov a vlakov a absenciu koordinácie pri obstarávaní výkonov medzi štátom a VÚC (str. 12) no o pár strán ďalej (str. 22) už uvádzajú: „Pripravený návrh redukcie predpokladá úplné zrušenie 374 vlakov, u 74 vlakov uvažuje s ich zrušením v určitom úseku jazdy a pri 36 vlakoch mení úroveň obmedzenia ich jazdy (na určité dni v týždni).“. Čo vlastne spracovatelia chcú“ Odstrániť existujúce súbehy zrušením vlakov? O tom, že s uvedenými počtami vlakov idú súbežne autobusy, sa dá s úspechom pochybovať. Zrušené budú vlaky, ktoré nemajú žiadnu náhradu v podobe autobusovej dopravy, a ani ju vo väčšine prípadov mať nebudú. Pre zrušenie vlakov a obmedzenie osobnej železničnej dopravy neexistujú žiadne racionálne dôvody. Potvrdzujú to samotní spracovatelia, keď tvrdia (str. 11), že: „Napriek poklesu podielov železničnej dopravy na výkonoch dopravného systému Slovenskej republiky v posledných rokov nie sú výkony v slovenskej železničnej doprave veľmi odlišné od celoeurópskeho priemeru, čo svedčí o životaschopnosti tohto dopravného módu.
 
·        v osobnej železničnej doprave sú mierne pod priemerom (6,14 % v porovnaní so 7 % celoeurópskeho priemeru) a sú ustálené,“.
 
Tak z čoho vyplýva potreba zrušiť vlaky a obmedziť osobnú železničnú dopravu, keď „tento dopravný mód je životaschopný“ aj v súčasných podmienkach?
 
Program revitalizácie predložený do pripomienkového konania vychádza z „analýzy fungovania železničných spoločností ŽSR, ZSCS, ZSSK“ zverejnenej v januári t.r., pričom niektoré časti boli vypustené a doplnené boli iné informácie. V analýze boli zverejnené zaujímavé informácie aj o hospodárení ZSSK.
 
Tabuľka č. 9  Vývoj dopravného a prepravného výkonu
železničnej osobnej dopravy v rokoch 2005 -2010
 
Ukazovateľ
2005
2006
2007
2008
2009
rok 2010
plán
Vlkm
31 413 787
31 527 694
31 427493
31 403 482
31 459923
31 519000
Miestokm v tis. Spolu
10 072 387
9 703 210
9 258 803
8 928 919
8 831 207
8 885 300
Prepr.výkon/ mil.oskm
2 166,2
2 194,2
2 147,8
2 278,7
2 246,5
2 243,99
Prepravené  osoby/ mil.
49,055
47,021
45,598
47,184
45,124
45,0
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vývoj nákladov prevádzky ZSSK a zdrojov na ich krytie za posledných päť rokov predstavuje nasledujúca tabuľka: 
 
Vývoj hospodárenia ZSSK za roky 2005 – 2010
 
 
2005
(tis.Eur)
2006
(tis.Eur)
2007
(tis.Eur)
2008
(tis. Eur)
2009
(tis.Eur)
plán 2010 (tis.Eur)
EON ZVVZ
279 619
304 395
284 425
305 457
318 827
328 744
z toho Poplatok za ŽDC
57 123
51 297
58 141
51 502
58 103
58 687
Ostatné náklady
11 351
24 089
5 957
8 992
8 875
490
Náklady spolu
290 970
328 484
290 382
314 449
327 702
329 234
Tržby z cestovného ZVVZ
73 173
75 814
74 557
78 342
75 905
77 043
Ostatné výnosy ZVVZ
28 865
53 606
28 640
40 024
23 394
24 172
Úhrada VVZ zo ŠR
160 991
172 808
179 247
165 970
202 483
149 373
Ostatné výnosy
10 317
23 120
6 028
7 566
7 368
490
Výnosy celkom
273 346
325 347
288 472
291 902
309 150
251 078
Strata zo ZVVZ
-177 581
-174 975
-181 229
-187 091
-219 528
-227 529
Strata krytá zo ŠR
160 991
172 808
179 247
165 970
202 483
149 373
Nekrytá strata zo ZVVZ
-16 590
-2 168
-1 982
-21 121
-17 045
-78 156
Výsledok hospodár. ZSSK
-17 624
-3 137
-1 910
-22 548
-18 552
-78 156
Skutočná strata ZSSK
-1 034
-969
72
-1 428
-1 502
0
 
Zdroj: ZSSK
 
Situácia okolo financovania ZSSK je umelo vyvolaná a nemyslím si, žeby hrozil nejaký bankrot. Financovanie osobnej železničnej dopravy sa úmyselne zveličuje s cieľom dosiahnuť redukciu vlakov podľa predstáv vedenia ZSSK. Hlavné príčiny problémov ZSSK podľa spracovateľov spočívajú vo vysokej finančnej náročnosti železničnej dopravy, neakceptovateľnej v jej súčasnej úrovni pre štátny rozpočet. Vysoký rozsah výkonov objednávaných štátom, avšak neuhrádzaných, malo za následok kumulovanie dlhu.
 
To znamená, že keby štát riadne uhradil objednané výkony, ZSSK by produkovala len minimálnu, resp. žiadnu stratu aj pri súčasnom rozsahu dopravy. Dlh štátu voči ZSSK za roky 2004 – 2008 dosiahol takmer 72 mil. Eur.
 
Pre ďalšie obdobie (roky 2011, 2012, 2013) spracovatelia uvažujú úhradu od štátu za objednané výkony vo výške 205,0 mil. Eur, a to napriek tomu, že príčiny problémov slovenských železničných spoločností najmä nízkej miery využívania ich služieb, spočívajú vo vysokej finančnej náročnosti železničnej dopravy, neakceptovateľnej v jej súčasnej úrovni pre štátny rozpočet (str. 12). Teda, doteraz išlo o vysokú finančnú náročnosť, ale od roku 2011 ešte viac financií pre ZSSK už nebude predstavovať finančnú náročnosť pre štátny rozpočet? A navyše ZSSK bude prevádzkovať podstatne menej vlakov ako doteraz. Trochu čudná ekonomika, presne v duchu „za veľa peňazí, málo muziky“.
 
Program revitalizácie uvažuje s redukciou a s každoročným poklesom dopravného výkonu, teda cena za jeden vlkm bude každoročne narastať. Spracovatelia uvažujú len s minimálnym úbytkom tržieb (vo výške 0,90 mil. Eur) z titulu redukcie vlakov (374+74), zároveň uvažujú len s minimálnym úbytkom počtu cestujúcich. Materiál tiež uvažuje so zvyšovaním cestovného vo vlakoch. Predpokladané hodnoty uvedené v prílohách sú príliš odvážne na to, aby boli reálne naplnené. Vychádzajúc z historických skúseností z roku 2003 by sa dalo povedať, že „čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo“.
 
Príloha č. 2
 
Parameter
m.j.
2010 oč.sk.
2011
2012
2013
2014
Nezamestnanosť
%
 
-5,2%
-2,6%
-5,6%
 
Inflácia 
%
 
3,5%
3,4%
3,7%
3,7%
Mzdy
%
 
0,0%
4,0%
4,5%
5,0%
Nafta
%
 
7,6%
7,6%
6,8%
3,7%
Elektrina
%
 
3,7%
3,4%
3,7%
3,7%
Cena za použitie ŽDC
%
 
0,0%
0,0%
0,0%
0,0%
Zisk
%
0,0%
0,0%
0,0%
0,0%
0,0%
 
 
 
 
 
 
 
medziročná zmena dopravných výkonov
%
 
-5,2%
-3,0%
-3,0%
-3,0%
Dopravný výkon
mil.vlkm
31,9
30,3
29,4
28,5
27,7
Výkon v hrtkm
mil.hrtkm
 
6 174,9
5 989,7
5 810,0
5 635,7
medziročná zmena prepravených výkonov
%
 
-2,5%
-1,5%
-0,5%
0,0%
Prepravené osoby
mil.osôb
45,0
44,4
45,4
45,8
46,2
Prepravný výkon
mil.oskm
2 291,3
2 215,9
2 232,8
2 241,7
2 251,2
EU projekt č.1
vlkm
 
1,3
4,0
5,6
5,8
EU projekt č.1
osobokm
 
115,0
249,0
307,0
345,0
EU projekt č.1
osoby
 
4,4
9,5
11,7
13,2
medziročná zmena barému
%
 
5,0%
5,0%
5,0%
0,0%
 
 
 
 
 
 
 
Uznanie starých záväzkov štátu*
mil. €
85,0
 
 
 
 
Úhrada starých záväzkov štátu zo ŠR
mil. €
 
 
72,0
85,0
 
 
 
 
 
 
 
 
Redukcia výkonov
od 3.4 2011
 
 
 
objednávka GVD 2010/2011 - pôvodná
mil. vlkm
 
32,4
 
 
 
objednávka GVD 2010/2011 - nová
mil. vlkm
 
30,3
 
 
 
výkon od 1.1.2011 -2.4.2011
mil. vlkm
 
8,17
 
 
 
dobeh do konca roka
mil. vlkm
 
22,13
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
bez redukcie do 2.4.2011
vlkm
 
88 767
Ø za deň
 
 
s redukciou od 3.4.2011
vlkm
 
81 075
Ø za deň
 
 
rozdiel
vlkm
 
-7 692
Ø za deň
 
 
redukcia celkom
mil. vlkm
 
2,1
 
 
 
priemerná redukcia
vlkm
 
-5 753
Ø za deň
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plán zamestnanosti
 
2010 oč.sk.
2011
2012
2013
2014
 
 
 
 
 
 
 
Počet zamestnancov (Ø prepočítaný)
počet
4 995
4 864
4 734
4 604
4 474
 
 
 
 
 
 
 
zníženie zamestnancov o 92 THZ + 8 R + zrušenie 91 volných miest z toho 86 R + 5 THZ
 
 
-191
 
 
 
osobné náklady celkom
mil. €
 
-1,30
 
 
 
odstupné + odchodné
mil. €
 
0,42
 
 
 
celkový efekt
mil. €
 
-0,88
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
redukcia vlakov
 
 
k 1.5.2011
k 1.1.2012
k 1.1.2013
k 1.1.2014
zníženie zamestnancov
 
 
-181
-130
-130
-130
zachovanie zamestnanosti*
 
 
50
 
 
 
osobné náklady celkom
mil. €
 
-0,74
-1,63
-1,71
-1,79
odstupné + odchodné
mil. €
 
0,55
0,61
0,64
0,67
celkový efekt
mil. €
 
-0,19
-1,02
-1,07
-1,12
∑ efektov
mil. €
 
-1,08
-1,02
-1,07
-1,12
 
 
 
 
 
 
 
 
Ako sa bude vyvíjať situácia okolo programu revitalizácie je v súčasnosti ťažko odhadnúť. Nemožno vylúčiť, že dôjde k predpokladanému zníženiu počtu vlakov o 374 a k ďalším uvažovaným zmenám. Rovnako tak, nemožno vylúčiť, že redukcia sa neuskutoční. Osobne sa domnievam, že za návrhom na zrušenie vlakov a redukciou železničnej dopravy je privatizácia, resp. odpredaj menšinových podielov štátu v 17 autobusových spoločnostiach, ktorý navrhuje Fond národného majetku. Cieľom je dosiahnuť čo najvyššiu cenu pri predaji podielov, teda zvýšiť zisk štátu z tohto predaja. Prechod cestujúcich zo zrušených vlakov na autobusy môže zvýšiť zisky autobusových spoločností, čím sa im vykompenzujú náklady za úhradu odkúpených podielov od štátu. Objavili sa tiež úvahy o možnom prevode podielov na VÚC, resp. na ZSSK. To je však len dymová clona, štát potrebuje reálne peniaze.
 
Zdroj:  
  • MDVRR SR, Analýza fungovania železničných spoločností ŽSR, ZSCS, ZSS;
  • MDVRR SR, Program revitalizácie železničných spoločností;
  • MDVRR SR.
          

Známka: 1,44 | Hodnotili: 18
Autor: Ing. Peter Páteček | Dňa: 06. 03. 2011 | 6923x prečítané | Späť
Príspevkov: 3 Zobraziť diskusiu | Pridať príspevok

Bookmark and Share     Informačný e-mail    Vytlačiť
 Najnovšie články - aktuality, reportáže
 Hlavné menu

Užívateľské meno (prezývka):

Heslo:




Registrácia nového čitateľa!

 Sledujte nás na:

      

 Fórum
Železničné.info - Diskusné fórum

Železnice v Európe - Taliansko

Železničné trate - Mimoriadnosti na tratiach

Slovenské železnice - Meškanie vlakov

Železničné stanice - Stará Kremnička


Koľajové vozidlá - Motorové jedotky radu 813


Železničné.info - Železničné.info

Slovenské železnice - Nehody na tratiach

ÄŽalšie prĂ­spevky »
 Inzercia
Nie sú žiadne inzeráty.
 Dejiny železníc
 Filmotéka
Rozlúčka s Uhrankou Prehraj
R 371 Horehronec Prehraj
Hanušovský viadukt 2Prehraj
498.104 Albatros na trati 131Prehraj
Tri pary v akciiPrehraj
GP 2011 ZvolenPrehraj
464.001 na DomiciPrehraj
Kačena - PLŽPrehraj
754.054 na mimoriadnom vlakuPrehraj
Oslavy storočnice trate 196Prehraj
 Vyhľadávanie
Vlož text:

 Štatistika
Tieto stránky boli vytvorené pomocou phpRS redakčného systému napísaného v PHP jazyku

php    mysql    apache    rss

© ŽELEZNIČNÉ.INFO :: 2007-2018